reklama

Happyend na počkanie, alebo aj personálka môže prekvapiť...

Určite tú situáciu poznáte všetci. Jedného dňa sa ráno prebudíte a s istotou viete, že nastal čas na zmenu. Niektorí ľudia sa s týmto pocitom potrebujú prebúdzať aspoň rok, aby zorganizovali vhodnú akciu. V mojom prípade rozhodujú hodiny.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

Práca v ktorej som bola ma oberala o energiu a prestala mi čokoľvek dávať, okrem ľahko nadštandardného finančného ohodnotenia, ktorého čaro vyprchalo, keď som presne pochopila, čo je možné z jednej výplaty kúpiť, potom ako mi 15. v každom mesiaci odídu všetky povinné splátky, na ktoré bohužiaľ tí, od ktorých som si požičala nezabúdajú – možno preto, že sú to banky.

No v každom prípade nastal deň D a ja som s úľavou a výpoveďou v kabelke vyšla z bývalej práce a vedela som, že to bol krok niekam a verila som, že nie späť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keďže už nejaký čas pracujem ako prekladateľka a úpravkyňa pre rôzne televízie, rozhodla som sa, že túto doteraz „bokovku“ povýšim na hlavný príjem a budem pracovať na voľnej nohe.

Ale keďže Murphyho mlyny melú pomaly... J, ale iste, prišlo to, čo sa v takejto situácii dá čakať a preto je dobré vyzbrojiť sa všehojacou vetou „nevadí“ a skúsiť začať odznova. „Moje“ dabingové štúdio zavreli a tých pár, v ktorých som sem tam niečo robila, mi sem tam nejakú prácu dalo, ale to len s odrenými ušami stačilo na hypotéku.

Prišiel čas konať, ktorý bol podporený aj tým, že keď som si už dostatočne užila pocit, že nemusím ráno vstávať a večer aj keď je pracovný deň si môžem dovoliť akýkoľvek žúr, začala som sa nudiť a čoraz viac som mala pocit, že sa zámerne izolujem od ľudí a aj obyčajnú návštevu banky som odkladala týždeň...stávala sa zo mňa odutá domáca pani, s jediným pozitívnym vzťahom k živému tvorovi, ktorým bola moja mačka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Položila som si nevyhnutnú otázku: Aká práca sa dnes nosí? Kritériá výberu boli jasné:

nech ma baví a nie je to ctrl c ctrl v, nech nie je platená štandardne, ale od výkonu, najlepšie nadštandardne a v najlepšom prípade by to mohla byť práca v personálke, ale tomu som až tak neverila, pretože do personálky smie ako som zo skúsenosti vedela vstúpiť len človek, ktorý už na piesku, keď každý hovoril o tom ako bude policajtom, hasičom, lekárom a kozmonautom vedel, že on, keď vyrastie bude PERSONALISTOM. Úplne neočakávane potom vyštudoval psychológiu, alebo personalistiku a neočakávane sa sezam personálnej agentúry pred ním otvorila na heslo : ja som to vyštudoval. Toto je jediný typ Hommo personalis, ktorý nepotrebuje prax.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

My ostatní nešťastníci a obyčajní smrteľníci áno.

A preto každú moju zlú skúsenosť vystriedala horšia. Kde zrazu zmizli všetci, čo by ma vedeli zaplatiť? Zrejme sedeli na pive s tými, čo by mi mohli ponúknuť prácu, ktorá ma baví.

S takýmto elánom som vykročila na svoj povedzme „niekoľký“ pohovor. V kostýmiku, vysokých topánkach, na ktorých som stála len s vypätím všetkých síl a s pocitom, že „nevadí“ už zvládam na master level, takže ma nemá čo prekvapiť.

Musím sa priznať, že mám isté predsudky a keď sa povie práca v mladom dynamickom tíme, predstavím si škôlku manažérov, no napriek tomu som tomu dala príležitosť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mladý dynamický tím bol naozaj mladý a naozaj dynamický. Ľudia behali okolo mňa s notebookmi, všetci sa príjemne usmievali a nadobudla som pocit, že poznajú všetkých, ktorí sedia na malej recepcii, pretože vždy niekto vošiel, vybral sa k jednému z nás čakajúcich a podal mu ruku, oslovil ho menom a privítal.

Čakala som, kto príde a vyberie si mňa. Nejaký milý personalista na bielom koni, ktorý ma unesie zo sveta nezamestnaných. A prišiel, teda prišla. Mladá milá kočka, ktorá vyzerala, že by mohla byť celkom fajn, si ma oproti sebe posadila a začal sa môj ďalší pohovor. Celkom som si vydýchla, že som nedala žiadny jazyk, ktorý neovládam aktívne, pretože z angličtiny si ma teda preverila dostatočne.

Celý čas si písala do počítača a moja fantázia sa púšťala do krajiny, kde rastie môj obraz ideálneho zamestnanca a nechcela som s tým pohovorom skončiť, aby mi ho nezbúrala tým zákerným „Ozveme sa vám...“

No nestalo sa. Moja konzultantka, pretože v spoločnosti o ktorej hovorím má „svojho“ konzultanta každý, kto absolvuje pohovor, mi povedala, že by ma rada odporučila do druhého kola, ku country manažérke.

Fúha, napadlo mi. To bude asi nejaká nedostihnuteľná raketa, čo vie všetko, čo ja neviem a okrem toho tomu vie dať pridanú hodnotu, ako všetky manažérky, s ktorými som sa zatiaľ v druhom kole stretla. Ale mala som dobrý pocit a išla som domov ako víťaz...aj keď len víťaz prvého kola v ktorom som bola sama, „moja konzultantka“ mi dala pocit, že som výnimočná, aj keď nemám výnimočne veľa skúseností – čo si nemohla nevšimnúť.

A tak som čakala na druhé kolo. Keď sa už blížilo a ja som mala stále silnejší pocit, že to by mohlo byť to čo hľadám, hovorila som si – len to zase sviežo neodpáľ nejakou svojou ironickou poznámkou.

A tak to prišlo, vybrala som zo skrine druhý z dvoch najslušnejších kostýmov, v ktorých som brázdila pohovory a odhodlaná na všetko som vyrazila.

Pre istotu som si v autobuse precvičila, čo urobím, keď to nevyjde, ako sa pekne poďakujem, poviem, že to nevadí a tak...

Dorazila som na pohovor. Chvíľu som si posedela na recepcii, keďže ako dobrý absolvent pohovorov som už vedela, že netreba chodiť s úderom hodiny, ale radšej o pár minút skôr. Po krátkom čakaní spoza rohu vybehla mladá baba, asi v mojom veku a s príjemným úsmevom mi podala ruku a pozvala ma do veľkej zasadačky. Celkom dobre to hrá, pomyslela som si a pred očami mi prebehli všetky tie usmiate prvo a druhokolové tváre, ktoré ma potom spoza toho úsmevu poslali domov.

No žiadna trauma sa nekonala. Zažila som najlepší pohovor v celej svojej pohovorovej kariére, manažérka, ktorá oproti mne sedela mi ani raz nenaznačila, že vie omnoho viac ako ja, aj keď by to bolo zrejmé každému, kto by ju počúval. No hlavne si ma získala tým, že bola úplne normálna, čo bola pre mňa pri druhom kole nová skúsenosť.

Rozprávali sme sa o všetkom možnom, chvíľu mi hovorila o spoločnosti, na ktorej jej zjavne veľmi záleží a ja som sa cítila dôležitá, lebo si vedela predstaviť, že by som sa mohla stať súčasťou tohto sveta, ktorý bol pre ňu taký dôležitý. Ha! Nie som na zahodenie! A keď sa ma na konci opýtala, ako hodnotím naše stretnutie od 1 do 10, jediné čo mi napadlo bolo: „Veľmi tu chcem pracovať“ Mala som pocit, že je to desať aj niečo...Bola som nadšená.

A som nadšená stále, teraz už ako zamestnanec. Z mladého ambiciózneho tímu sa vykľul skvelý kolektív, s ktorým sa teda ani chvíľu nenudím, z mojej personalistky na bielom koni super baba a nadriadená, ktorá presne vie čo urobiť, aby z nás dostala čo chce a z obávanej manažérky úplne normálna Nataly.

Robí, spolu s nami všetko preto, aby práve naša personálka bola iná ako ostatné a darí sa nám to. Ľudia ktorí od nás odchádzajú, majú presne ten pocit, ktorý som po prvom pohovore mala ja. Že sú dôležití, počíta sa a nimi a my sme tu pre nich. Z vlastnej skúsenosti viem, že takýto pocit niekedy môže zmeniť úplne všetko. U mňa určite zmenil. Takže zase raz nechutne bezchybný happyend...alebo v tomto mojom prípade Grafton J .

Janka Hogh

Janka Hogh

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vyštudovala som Medzinárodné vzťahy a diplomaciu na UMB v Banskej Bystrici, pracujem ako personálny poradca v spoločnosti Grafton Recruitment a externe pracujem aj ako prekladateľka a úpravkyňa slovenského znenia v rôznych televíziách.Mám rada obyčajných ľudí a obyčajné príhody, ale mám rada aj neobyčaných ľudí s neobyčajnými príbehmi. Páči sa mi, keď majú slová život. A ja ich nechávam žiť si ho. Vitajte v mojom svete. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu